dc.contributor.author | Tibenská, Eva | |
dc.contributor.editor | Banasiak, Jakub Lubomir | |
dc.contributor.editor | Kiklewicz, Aleksander | |
dc.contributor.editor | Mazurkiewicz-Sułkowska, Julia | |
dc.date.accessioned | 2021-10-20T13:15:38Z | |
dc.date.available | 2021-10-20T13:15:38Z | |
dc.date.issued | 2021 | |
dc.identifier.citation | Tibenská E., Bezsubjektové a bezpodmetovo subjektové vety (komparatívna štúdia slovensko-poľsko-chorvátska), [w:] Języki słowiańskie dziś: w kręgu kategorii, struktur i procesów, J. L., Banasiak, A. Kiklewicz, J. Mazurkiewicz-Sułkowska (red.), WUŁ–IS PAN, Łódź–Warszawa 2021, „Prace Slawistyczne. Slavica”, t. 150, s. 329–347. | pl_PL |
dc.identifier.isbn | 978-83-8220-634-0 | |
dc.identifier.uri | http://hdl.handle.net/11089/39488 | |
dc.description.abstract | V štúdii „Bezsubjektové a bezpodmetovo subjektové vety (komparatívna štúdia slovensko-
poľsko-chorvátska)“ sa oproti tradičnému vetnočlenskému prístupu k syntaxi
uprednostňuje komplexný formálno-sémantický prístup. Terminologicky sa v ňom rozlišuje
gramatický subjekt, v tradičnej slovenskej syntaxi nazývaný „podmet“, a sémantický subjekt
s jeho aktívnymi (agensovými) a neaktívnymi (nositeľskými) špecifikáciami.
Porovnávacej analýze sa podrobujú 3 typy slovenských, poľských a chorvátskych
vetných štruktúr: 1. bezpodmetové a zároveň bezsubjektové vety stvárňujúce rôzne
atmosférické deje a stavy; 2. podmetové, no bezsubjektové vety, ktoré majú subjektový
význam zahrnutý v obligatórnom participante locus; 3. bezpodmetové a bezsubjektové i subjektové vetné štruktúry stvárňujúce stav prostredia alebo fyzický či psychický stav
živého organizmu.
Pri analýze sa vychádza z typovo zhodných výsekov skutočnosti (denotatívnych
situácií) a porovnania ich všetkých možných formálnych a zároveň sémantických obmien
(jazykových situácií). Takýto prístup umožňuje precízne vystihnúť syntaktické zhody
a rozdiely medzi porovnávanými jazykmi a v jazykovej praxi sa výsledky takejto analýzy
dajú využiť aj pri vyučovaní cudzích jazykov. | pl_PL |
dc.description.abstract | This study is based on a complex formal-semantic approach to syntax, as opposed to
the traditional constituent approach. From the point of view of terminology, this approach
distinguishes the grammatical subject, called podmet in Slovak, and the semantic subject with
its active (agent) and inactive (bearer) specifications. The comparative analysis presented
in this article considers the following three types of Slovak, Polish and Croatian sentence
structures: (1) sentences without a grammatical subject and without a subject that represents
various atmospheric processes and states; (2) non-subject sentences with a grammatical
subject where the subject meaning is included in the obligatory locus participant; (3) sentence
structures without a grammatical subject which may include a subject that represents
a state of the environment or a physical or mental state of a living organism. The analysis
is based on identical reality segments (denotative situations) and on the comparison of all
their possible formal and semantic variations (language situations). This approach enables
us to better capture syntactic similarities and differences between the languages compared,
and the results of such analysis can be used in foreign language teaching. | pl_PL |
dc.language.iso | other | pl_PL |
dc.publisher | Wydawnictwo Uniwersytetu Łódzkiego | pl_PL |
dc.relation.ispartof | Języki słowiańskie dziś: w kręgu kategorii, struktur i procesów; | |
dc.rights | Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 Międzynarodowe | * |
dc.rights.uri | http://creativecommons.org/licenses/by-nc-nd/4.0/ | * |
dc.subject | vetný člen | pl_PL |
dc.subject | subjekt | pl_PL |
dc.subject | špecifikácie subjektu | pl_PL |
dc.subject | bezsubjektové vety | pl_PL |
dc.subject | komparatívna analýza | pl_PL |
dc.subject | sentence constituents | pl_PL |
dc.subject | grammatical subject | pl_PL |
dc.subject | semantic subject | pl_PL |
dc.subject | comparative analysis | pl_PL |
dc.title | Bezsubjektové a bezpodmetovo subjektové vety (komparatívna štúdia slovensko-poľsko-chorvátska) | pl_PL |
dc.type | Book chapter | pl_PL |
dc.page.number | 329-347 | pl_PL |
dc.contributor.authorAffiliation | Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava; Univerzita v Ľubľane | pl_PL |
dc.identifier.eisbn | 978-83-8220-635-7 | |
dc.references | Grepl, M., & Karlík, P. (1983). Gramatické prostředky hierarchizace sémantické struktury věty. Univerzita J. E. Purkyně. | pl_PL |
dc.references | Grepl, M., & Karlík, P. (1986). Skladba spisovné češtiny. Státní pedagogické nakladatelství. | pl_PL |
dc.references | Katičić, R. (2002). Sintaksa hrvatskoga književnog jezika. Hrvatska akademija znanosti i umjetnosti; Nakladni zavod Globus. | pl_PL |
dc.references | Korytkowska, M. (1990). Z problematyki składni konfrontatywnej: Na przykładzie bułgarskich i polskich zdań bezpodmiotowych. Zakład Narodowy im. Ossolińskich. | pl_PL |
dc.references | Korytkowska, M. (1992). Gramatyka konfrontatywna bułgarsko-polska: T. 5. Cz. 1. Typy pozycji predykatowo-argumentowych. Instytut Slawistyki Polskiej Akademii Nauk (Slawistyczny Ośrodek Wydawniczy). | pl_PL |
dc.references | Krupa, V. (1962): Stavové perfektum v slovenčine. In E. Pauliny (Ed.), Zborník filozofickej fakulty v Bratislave. Philologica 11–12: 1962 (ss. 47–56). Slovenské pedagogické nakladateľstvo. | pl_PL |
dc.references | Oravec, J., & Bajzíková, E. (1982). Súčasný slovenský jazyk: Syntax. Slovenské pedagogické nakladateľstvo. | pl_PL |
dc.references | Pauliny, E. (1943). Štruktúra slovenského slovesa: Štúdia lexikálno-syntaktická. Slovenská akadémia vied a umení. | pl_PL |
dc.references | Pranjković, I. (1995). Sintaksa hrvatskoga jezika: Udžbenik za 3. razred gimnazij. Školska knjiga. | pl_PL |
dc.references | Ružička J. (Ur.). (1966). Morfológia slovenského jazyka. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. | pl_PL |
dc.references | Sesar, D. (1994). O jednočlanim glagolsim rečenicama u češkom i hrvatskom jeziku. Strani jezici, 23(3–4), 173–182. | pl_PL |
dc.references | Sokolová. M. (1993). Sémantika slovesa a slovesný rod. Veda. | pl_PL |
dc.references | Tibenská, E. (1991). Subjekt a jeho aktívne (činiteľské) špecifikácie. Jazykovedný časopis, 42, 39–52. | pl_PL |
dc.references | Tibenská, E. (1993). Sémantická analýza bezsubjektových viet a viet s nepodmetovým vyjadrením subjektu. Jazykovedný časopis, 44, 41–53. | pl_PL |
dc.references | Tibenská, E. (1995). Podmet a subjekt. In J. Mlacek (Ed.), Studia Academica Slovaca: 24. Prednášky 31. ročníka letného seminára slovenského jazyka a kultúry (ss. 177–186). Stimul. | pl_PL |
dc.references | Tibenská, E. (1996). Vetné typy s aktívnym subjektom v slovenčine. In J. Mlacek (Ed.), Studia Academica Slovaca: 25. Prednášky 32. ročníka letného seminára slovenského jazyka a kultúry (ss. 226–238). Stimul. | pl_PL |
dc.references | Tibenská, E. (1998). Objektový participant sémantickej štruktúry vety. Slovenská reč, 63(4), 198–209. | pl_PL |
dc.references | Tibenská, E. (2012). Sémantická štruktúra slovenskej vety. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. | pl_PL |
dc.references | Vuković, P. (2002). Rečenice s blokiranom pozicijom subjekta i u hrvatskome i u češkome. Suvremena lingvistika, 2002(1–2(53–54)), 143–170. | pl_PL |
dc.references | Гак, В. (1972). Высказывание и ситуация. In С. Шаумян (Ed.), Проблемы структурной лингвистики (ss. 349–372). Nauka. | pl_PL |
dc.references | Gak, V. (1972). Vyskаzyvаniе i situаtsiia. In S. Shаumian (Ed.), Problemy strukturnoĭ lingvistiki (pp. 349–372). Nauka. | pl_PL |
dc.contributor.authorEmail | tibenska57@gmail.com | pl_PL |