Show simple item record

dc.contributor.authorTibenská, Eva
dc.contributor.editorBanasiak, Jakub Lubomir
dc.contributor.editorKiklewicz, Aleksander
dc.contributor.editorMazurkiewicz-Sułkowska, Julia
dc.date.accessioned2021-10-20T13:15:38Z
dc.date.available2021-10-20T13:15:38Z
dc.date.issued2021
dc.identifier.citationTibenská E., Bezsubjektové a bezpodmetovo subjektové vety (komparatívna štúdia slovensko-poľsko-chorvátska), [w:] Języki słowiańskie dziś: w kręgu kategorii, struktur i procesów, J. L., Banasiak, A. Kiklewicz, J. Mazurkiewicz-Sułkowska (red.), WUŁ–IS PAN, Łódź–Warszawa 2021, „Prace Slawistyczne. Slavica”, t. 150, s. 329–347.pl_PL
dc.identifier.isbn978-83-8220-634-0
dc.identifier.urihttp://hdl.handle.net/11089/39488
dc.description.abstractV štúdii „Bezsubjektové a bezpodmetovo subjektové vety (komparatívna štúdia slovensko- poľsko-chorvátska)“ sa oproti tradičnému vetnočlenskému prístupu k syntaxi uprednostňuje komplexný formálno-sémantický prístup. Terminologicky sa v ňom rozlišuje gramatický subjekt, v tradičnej slovenskej syntaxi nazývaný „podmet“, a sémantický subjekt s jeho aktívnymi (agensovými) a neaktívnymi (nositeľskými) špecifikáciami. Porovnávacej analýze sa podrobujú 3 typy slovenských, poľských a chorvátskych vetných štruktúr: 1. bezpodmetové a zároveň bezsubjektové vety stvárňujúce rôzne atmosférické deje a stavy; 2. podmetové, no bezsubjektové vety, ktoré majú subjektový význam zahrnutý v obligatórnom participante locus; 3. bezpodmetové a bezsubjektové i subjektové vetné štruktúry stvárňujúce stav prostredia alebo fyzický či psychický stav živého organizmu. Pri analýze sa vychádza z typovo zhodných výsekov skutočnosti (denotatívnych situácií) a porovnania ich všetkých možných formálnych a zároveň sémantických obmien (jazykových situácií). Takýto prístup umožňuje precízne vystihnúť syntaktické zhody a rozdiely medzi porovnávanými jazykmi a v jazykovej praxi sa výsledky takejto analýzy dajú využiť aj pri vyučovaní cudzích jazykov.pl_PL
dc.description.abstractThis study is based on a complex formal-semantic approach to syntax, as opposed to the traditional constituent approach. From the point of view of terminology, this approach distinguishes the grammatical subject, called podmet in Slovak, and the semantic subject with its active (agent) and inactive (bearer) specifications. The comparative analysis presented in this article considers the following three types of Slovak, Polish and Croatian sentence structures: (1) sentences without a grammatical subject and without a subject that represents various atmospheric processes and states; (2) non-subject sentences with a grammatical subject where the subject meaning is included in the obligatory locus participant; (3) sentence structures without a grammatical subject which may include a subject that represents a state of the environment or a physical or mental state of a living organism. The analysis is based on identical reality segments (denotative situations) and on the comparison of all their possible formal and semantic variations (language situations). This approach enables us to better capture syntactic similarities and differences between the languages compared, and the results of such analysis can be used in foreign language teaching.pl_PL
dc.language.isootherpl_PL
dc.publisherWydawnictwo Uniwersytetu Łódzkiegopl_PL
dc.relation.ispartofJęzyki słowiańskie dziś: w kręgu kategorii, struktur i procesów;
dc.rightsAttribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 Międzynarodowe*
dc.rights.urihttp://creativecommons.org/licenses/by-nc-nd/4.0/*
dc.subjectvetný členpl_PL
dc.subjectsubjektpl_PL
dc.subjectšpecifikácie subjektupl_PL
dc.subjectbezsubjektové vetypl_PL
dc.subjectkomparatívna analýzapl_PL
dc.subjectsentence constituentspl_PL
dc.subjectgrammatical subjectpl_PL
dc.subjectsemantic subjectpl_PL
dc.subjectcomparative analysispl_PL
dc.titleBezsubjektové a bezpodmetovo subjektové vety (komparatívna štúdia slovensko-poľsko-chorvátska)pl_PL
dc.typeBook chapterpl_PL
dc.page.number329-347pl_PL
dc.contributor.authorAffiliationUniverzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava; Univerzita v Ľubľanepl_PL
dc.identifier.eisbn978-83-8220-635-7
dc.referencesGrepl, M., & Karlík, P. (1983). Gramatické prostředky hierarchizace sémantické struktury věty. Univerzita J. E. Purkyně.pl_PL
dc.referencesGrepl, M., & Karlík, P. (1986). Skladba spisovné češtiny. Státní pedagogické nakladatelství.pl_PL
dc.referencesKatičić, R. (2002). Sintaksa hrvatskoga književnog jezika. Hrvatska akademija znanosti i umjetnosti; Nakladni zavod Globus.pl_PL
dc.referencesKorytkowska, M. (1990). Z problematyki składni konfrontatywnej: Na przykładzie bułgarskich i polskich zdań bezpodmiotowych. Zakład Narodowy im. Ossolińskich.pl_PL
dc.referencesKorytkowska, M. (1992). Gramatyka konfrontatywna bułgarsko-polska: T. 5. Cz. 1. Typy pozycji predykatowo-argumentowych. Instytut Slawistyki Polskiej Akademii Nauk (Slawistyczny Ośrodek Wydawniczy).pl_PL
dc.referencesKrupa, V. (1962): Stavové perfektum v slovenčine. In E. Pauliny (Ed.), Zborník filozofickej fakulty v Bratislave. Philologica 11–12: 1962 (ss. 47–56). Slovenské pedagogické nakladateľstvo.pl_PL
dc.referencesOravec, J., & Bajzíková, E. (1982). Súčasný slovenský jazyk: Syntax. Slovenské pedagogické nakladateľstvo.pl_PL
dc.referencesPauliny, E. (1943). Štruktúra slovenského slovesa: Štúdia lexikálno-syntaktická. Slovenská akadémia vied a umení.pl_PL
dc.referencesPranjković, I. (1995). Sintaksa hrvatskoga jezika: Udžbenik za 3. razred gimnazij. Školska knjiga.pl_PL
dc.referencesRužička J. (Ur.). (1966). Morfológia slovenského jazyka. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.pl_PL
dc.referencesSesar, D. (1994). O jednočlanim glagolsim rečenicama u češkom i hrvatskom jeziku. Strani jezici, 23(3–4), 173–182.pl_PL
dc.referencesSokolová. M. (1993). Sémantika slovesa a slovesný rod. Veda.pl_PL
dc.referencesTibenská, E. (1991). Subjekt a jeho aktívne (činiteľské) špecifikácie. Jazykovedný časopis, 42, 39–52.pl_PL
dc.referencesTibenská, E. (1993). Sémantická analýza bezsubjektových viet a viet s nepodmetovým vyjadrením subjektu. Jazykovedný časopis, 44, 41–53.pl_PL
dc.referencesTibenská, E. (1995). Podmet a subjekt. In J. Mlacek (Ed.), Studia Academica Slovaca: 24. Prednášky 31. ročníka letného seminára slovenského jazyka a kultúry (ss. 177–186). Stimul.pl_PL
dc.referencesTibenská, E. (1996). Vetné typy s aktívnym subjektom v slovenčine. In J. Mlacek (Ed.), Studia Academica Slovaca: 25. Prednášky 32. ročníka letného seminára slovenského jazyka a kultúry (ss. 226–238). Stimul.pl_PL
dc.referencesTibenská, E. (1998). Objektový participant sémantickej štruktúry vety. Slovenská reč, 63(4), 198–209.pl_PL
dc.referencesTibenská, E. (2012). Sémantická štruktúra slovenskej vety. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave.pl_PL
dc.referencesVuković, P. (2002). Rečenice s blokiranom pozicijom subjekta i u hrvatskome i u češkome. Suvremena lingvistika, 2002(1–2(53–54)), 143–170.pl_PL
dc.referencesГак, В. (1972). Высказывание и ситуация. In С. Шаумян (Ed.), Проблемы структурной лингвистики (ss. 349–372). Nauka.pl_PL
dc.referencesGak, V. (1972). Vyskаzyvаniе i situаtsiia. In S. Shаumian (Ed.), Problemy strukturnoĭ lingvistiki (pp. 349–372). Nauka.pl_PL
dc.contributor.authorEmailtibenska57@gmail.compl_PL


Files in this item

Thumbnail
Thumbnail
Thumbnail

This item appears in the following Collection(s)

Show simple item record

Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 Międzynarodowe
Except where otherwise noted, this item's license is described as Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 Międzynarodowe